Murované kostoly v Turzovke
Pri hľadaní odpovede na vyslovené otázky načrieme do minulosti. Niekedy medzi rokmi 1941-1943 dokončil miestny farár Karol Točík svoje dielo Cirkevné dejiny Turzovky a celých Kysúc. V ňom píše :
… v susedstve starého dreveného kostola, zo štedrosti zemepána, prispením
farníkov a terajšieho farára Mateja Domanického, bol vystavaný nový murovaný kostol, 14 siah dlhý, 6 siah široký, 4 siahy vysoký. ... Vystavením múrov, ktoré už boli roku 1728 hotové, kostol ešte nebol dohotovený....Farár, ktorý tu prácu dokončil bol Juraj Lančo, ani to nevieme, kedy z Turzovky odišiel. Z tejto príčiny sa udáva v kánonickej vizitácii ako rok stavby kostola rok 1759. To je už len dokončenie stavby.”
Historickej skutočnosti nezodpovedá ani názor o dostavbe kostola za farára Juraja Lanča Ten prišiel do Turzovky až v roku 1760, po smrti farára Antona Žilkaja. Vtedy bol súčasný kostol už postavený. To je príčina, prečo sa v súvislosti so stavbou kostola spomínajú dva roky.
Karol Točík totiž zastával názor, že hrubá stavba kostola bola postavená už v rokoch 1728 - 1729, ale pre rôzne príčiny bol definitívne dokončený až o 30 rokov neskôr. Pod vplyvom tohto názoru bol aj kronikár, ktorý prevzal jeho teóriu a zaznačil ju do pamätnej knihy obce.
Historická skutočnosť bola iná a dnes, na základe viacerých prameňov, vieme dokázať, že Karol Točík sa v tomto prípade mýlil: V kánonickej vizitácii z roku 1728 sa skutočne opisujú ešte starý drevený kostol z roku 1692, ale v jeho blízkosti postavený aj nový murovaný kostol v rozmeroch, ako je spomenuté v citáte. Nikde sa ale neuvádza, že by tento kostolík nebol dokončený. Jeho rozmery sú, po prevedení na súčasné merné jednotky, dĺžka 26,6 m, šírka 11,4 m, výška 7,6 m a výška veže 16 m.
O tom, že tento kostol bol dokončený v roku 1729 hovoria dva pramene. V matrike turzovskej farnosti sa v tomto roku nachádza zápis, znejúci v preklade : Dokončený chrám Panny Matky od svojho turzovského ľudu. V latinčine nápis obsahuje datovanie ( tzv. chronostichon ) 1729. Ďalší prameň pochádza z roku 1733. V ňom sa spomína, že v Turzovke bol pred 4 rokmi postavený nový kamenný kostol, pretože starý drevený je už celkom prehnitý.
Celkom jasne vieme spomínanými písomnosťami dokázať, že kostol spomínaný vo vizitácii z roku 1728 bol dokončený v tom nasledujúcom, nie, ako tvrdil Karol Točík, v roku 1759.
Pre korektnosť treba pripomenúť, že prameň z roku 1733 Karol Točík nepoznal a nemohol ho využiť. O tom prečo sa Turzovčania rozhodli postaviť o 30 rokov nový kostol nepriamo vypovedá súpis farských a kostolných výnosov z roku 1755. V ňom sa spomína, že hoci je kostol vkusne murovaný a zaklenutý, na mnohých miestach je poškodený v dôsledku slabých základov.
Prvým a zrejme hlavným dôvodom bola zle urobená stavba tohto kostola a z toho vyplývajúce nebezpečie pre veriacich.
Ďalej si treba uvedomiť prirodzený prírastok obyvateľstva vo farnosti a v tejto súvislosti aj rozmery kostola. Kostol z roku 1729 už nemohol vyhovovať svojou kapacitou požiadavkam obyvateľstva v polovici 18. storočia aj z pohľadu budúcnosti. Kým v roku 1728 bolo vo farnosti celkovo 3719 ľudí, v roku 1767 sa ich počet zvýšil na 5795, čo je o viac ako 2000 ľudí. Na konci 18. storočia mala farnosť viac ako 7000 obyvateľov a v roku 1828 už viac ako 9600. To predstavuje za 100 rokov viac ako zdvojnásobenie počtu obyvateľstva.
Kňazi i obyvatelia si museli uvedomovať skutočnosť, že kostol už v polovici 18. storočia nevyhovuje požiadavkám doby. Naviac, musíme brať do úvahy skutočnosť, že návštevnosť kostola bola v tom čase určite vyššia, ako je teraz.
Karol Točík, súdiac podľa jeho prác, tiež nesprávne stotožňoval palatína Pavla Esterháziho (1635-1713), hoci napísal o ňom aj krátky životopis, so stavbou kostola v Turzovke. Kostol sa staval až za Pavla Antona II . Esterháziho (1711- 1762), ktorý spravoval Bytčianske panstvo v rokoch 1721-1762.
Potvrdením toho bol aj pôvodný nápis vo víťaznom oblúku nad sanktuáriom :
Hodina, deň, rok, veky uplynú ľuďom, otcovia pomrú, ale naveky bude žiť chvála slávnej Kráľovnej Nanebovzatej v chráme, ktorý postavil knieža Pavol z rodu Esterházi.
Dôkazom o tom, že súčasný kostol bol skutočne postavený v roku 1759 je zmluva medzi vtedajším turzovským farárom Antonom Žilkajom a provizorom Bytčianskeho panstva Jurajom Medňanským. V tejto zmluve sa hovorí o pozemkoch pod nový kostol a navyše, zmluva bola podpísaná v deň položenia základného kameňa nového kostola, 4. júla 1757.
Kostol bol postavený v priebehu dvoch rokov. Pozemok pod nový kostol mal rozmery 64x58 m. Súčasné rozmery kostola sú 42,8 m dĺžka, šírka 22,29 m (vrátane sakristií) a výška veže 47 m. Ďalším dôkazom je kánonická vizitácia z roku 1767, kde sa celkom jednoznačne hovorí, že kostol bol od základu postavený farníkmi v roku 1759.
Vizitácia sa konala len 8 rokov po dostavbe chrámu, takže muselo žiť ešte mnoho priamych pamätníkov stavby kostola. Tí si ju museli pamätať, veď stavba kostola bola v obci mimoriadnou udalosťou. Z tohto dôvodu považujeme tento prameň za vierohodný.
Rovnakú informáciu prináša súpis farností na panstve Bytča z roku 1772. V ňom sa doslovne píše : ...Farský kostol v obci Turzovka, dosť rozsiahla stavba kostola bola postavená od základov v roku 1759.“ V súčte týchto dôkazov nemožno pochybovať o stavbe kostola v rokoch 1757-1759.
V úvode sme vyslovili otázky a priniesli odpovede, podložené dobovými písomnosťami. Dva letopočty sa spomínali v súvislosti so stavbou kostola v Turzovke „zásluhou“ omylu Karola Točíka. Nesprávne stotožnil starší murovaný kostol so súčasným farským chrámom. Z uvedeného vyplýva
neudržateľnosť tohto názoru .
Na obranu Karola Točíka, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o poznanie dejín Turzovky, je potrebné uviesť, že nie všetky písomnosti známe súčasnému bádateľovi, mal k dispozícii aj on.
Len to mohlo byť dôvodom, prečo sa dopustil tohto omylu. Jeho mylný záver sa potom stal oficiálnym (hoci nepresným) dátumom stavby kostola na celé nasledujúce polstoročie.
Na problém nejednoznačnosti stavby turzovského kostola bolo poukázané aj na stránkach tohto Spravodaja v marci roku 2000, v príspevku Ivana Gajdičiara Bola lipa dôveryhodným svedkom? Autor v ňom na záver vyslovil otázku, či niekto pomôže rozlúštiť túto záhadu. Ukázalo sa, že to vlastne ani nebolo záhadou, bolo treba „iba“ nájsť tie správne archívne písomnosti.
Veríme, že sme týmto príspevkom pomohli osvetliť malú časť turzovskej minulosti a že oddnes bude v našej pamäti už iba správny letopočet stavby farského kostola.
Mgr. DRAHOMÍR VELIČKA