Drevené kostoly v Turzovke

      Otázka dreveného kostola v Turzovke v kontexte, v ktorom si tieto sakrálne stavby všímame, je osobitná z dvoch dôvodov.

      Prvý je, že počas jediného storočia bezpečne vieme o dvoch stavbách drevených kostolov, čo nepoznáme zo žiadnej inej kysuckej obce v Pobeskydí. Pri Krásne sa môžeme len domnievať, že nejaký kostol resp. kostoly tu pravdepodobne stáli už aj pred tým, ktorý je písomne doložený, vzhľadom na skutočnosť, že obec existovala už na začiatku 14. storočia.

      Druhý dôvod je ten, že obom dreveným sakrálnym stavbám v Turzovke vieme aj celkom presne určiť dátum ich vzniku, čo je rovnako v kysuckom kontexte ojedinelé.

      Turzovka už nedlho po svojom vzniku v roku 1598, hoci už predtým tu existovala osada Predmier, dostala svoju privilégialnu, tzv. lokačnú listinu. V roku 1602 ju vydal majiteľ Bytčianskeho panstva a neskorší uhorský palatín Juraj Thurzo. V listine nabáda nových osadníkov, aby čo najskôr postavili v novej obci kostol a faru, k čomu im pridáva pozemky vo veľkosti dvoch usadlostí.

      Turzovka bola začlenená do evanjelickej farnosti Hričov. O tom sa dozvedáme z vizitačných protokolov superintendenta Eliáša Lániho z roku 1611. V roku 1615 Thurzo do Turzovky povoláva za kazateľa Michala Orlandiho Carbonaria, čo dáva tušiť, že tu už musel stáť kostol i fara, keďže tu mala byť zriadená nová evanjelická farnosť.

       Kostol bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený v roku 1614. Ako dôkaz môžeme pripomenúť, že v zmienenej lokačnej listine dostali osadníci 12-ročnú lehotu oslobodenia od poplatkov, ktoré mohli využiť práve na stavbu kostola. Druhým argumentom je dodnes zachovaný zvon, ten na sebe nesie rok svojho vzniku 1614.

       Písomne je kostol doložený v roku 1619 v sťažnosti kazateľa Michala Carbonaria svojmu superintendentovi. V tomto liste sa Carbonarius ponosuje, okrem iného aj na to, že mu jeho farníci v kostole odpovedajú a zlorečia. Doslova píše:

... žiadneho pobožného krestianskeho miezy nimi neni poriadku…mej osoby kniezké nešanuji, svatého knieztva nepovažuji, v kostole take mi odpovidaji     ( a tam žiadnemu nesluší jen jednomu mluoviti ) zloreči….

       Počas nasledujúcich desaťročí sa vo vlastníctve kostola striedali evanjelici i katolíci. Napokon sa kostol, v roku 1673, definitívne ocitol v rukách katolíkov.

       Z roku 1674 pochádza prvá katolícka vizitácia Trenčianskeho archidiakonátu v rámci Nitrianskej diecézy, na základe ktorej sa môžeme dozvedieť, ako tento prvý, turzovký kostol vyzeral. Kostol bol drevený a veľmi chudobne zariadený. Spomína sa len jeden medený, pozlátený kalich s paténou, štyri plachty, dve na oltári a dve na kazateľnici. Ďalej vyzdobený oltár, jedna drevená krstiteľnica a jeden zvon. Viac sa o vzhľade kostola z tejto vizitácie nedozvieme.

      Je treba spomenúť, že prvé kostoly v Turzovke boli dedikované úcte sv. Alžbety. To je zároveň naposledy, kedy sa o tomto najstaršom drevenom kostole v Turzovke niečo konkrétnejšie dozvedáme.

Vizitovaný bol síce aj v roku 1688, ale v kratučkom a veľmi stručnom vizitačnom zápise sa o vzhľade, či vybavení kostola nehovorí nič.

      V nasledujúcej vizitácii sa už opisuje nový drevený kostol, postavený v roku 1692. V interiéri sa spomínajú už tri oltáre. Jeden hlavný a dva bočné. Na hlavnom oltári bola socha Panny Márie a nad ňou obraz sv. Alžbety, patrónky kostola a farnosti. Na bočnom oltári vpravo bol obraz Zvestovania Panny Márie, na ľavom oltári obraz Narodenia Pána. Z kostolnej výbavy sa spomínajú napr. čestná zástava, plachta, cínové ampulky s paténou a štyri zlatočervené, drevené svietniky.

      Od roku 1694 sa vo farnosti začali viesť matriky a prvý farár, ktorý ich zaviedol, zapísal do matričnej knihy aj krátky opis stavu kostola pri svojom nástupe do funkcie v spomenutom roku. Je to veľmi cenný prameň k poznaniu vzhľadu a vybavenosti kostola, pretože kánonické vizitácie z rokov 1688 - 1697 sa obmedzujú len na stručné opisy vecí, ktoré od predchádzajúcej vizitácie do vybavenia kostola pribudli. Takéto málo obsažné zápisy nám veľmi nepomôžu a preto je opis kostola z roku 1694 dôležitým zdrojom informácii ako vyzeral nedávno postavený, turzovský drevený kostol.

       Najväčšiu zásluhu na výstavbe tohto kostola mal vtedajší farár-licenciát Juraj Rudinský. Kostol nemal vežu, no napriek tomu sa v opise spomínajú dva zvony. Oltáre boli nezmenené. Rudinský zabezpečil pre kostol veľkú hodvábnu zástavu zelenej farby s obrazmi Panny Márie a svätého Martina. Okrem tejto mal kostol ešte jednu starú zástavu. Farár ďalej zaobstaral 4 nové svietniky, cínové ampulky a nový ornát s manipulom. Vo výbave sa spomínajú aj 4 staré svietniky, strieborný pozlátený kalich, medený kalich s pozlátenou paténou, dva ďalšie ornáty, z ktorých jeden pre kostol zaobstaral trenčiansky archidiakon Juraj Švach v roku 1694.

       Ak porovnáme výbavu starého kostola s tou z roku 1694 musíme konštatovať, že po materiálnej stránke bol kostol zabezpečený neporovnateľne lepšie.

       Trend zlepšovania posvätnej výbavy kostola pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1700 sa spomína napr. aj drevená krstiteľnica a na stenách 3 obrazy, no bez bližšej špecifikácie, čo alebo koho zobrazovali.

       Najpodrobnejší opis kostola sa dozvedáme z vizitácii z rokov 1713 a 1728. Kostol mal menší chór, na ktorom bol organ. Hlavný oltár mal kamenný relikviár v ktorom boli vložené ostatky sv. Vincenta a Durcelina mučeníkov. Relikviár bol posvätený niekdajším nitrianskym biskupom, neskôr ostrihomským arcibiskupom Leopoldom Koloničom. Na vzhľadoch bočných oltárov sa nezmenilo nič. V kostole sa spomínajú dve spovedelnice, z kostolnej výbavy ďalej napr. pozlátený kalich s paténou, monštrancia, nový pacifikál, ktorý kostolu darovala v roku 1712 Alžbeta Ugronovičová, ornáty, alby, korporály, purifikatória, oltárne pália, zástavy na procesie, plachty, véla, železné kadidlo s navikulou, pohrebný kríž, dva zvončeky atď. Kazateľnica bola celá belasej farby ozdobená menami Ježiš a Mária. Lavice v kostole boli v dvoch radoch, kostol mal dvojité dvere zabezpečené dobrou závorou. Vo vizitácii sa spomína 5 okien. Kostol mal už aj zvonicu, postavenú medzi rokmi 1700-1713, v ktorej boli dva zvony.

       Rok 1728 bol začiatkom konca v existencii dreveného kostola v Turzovke, pretože sa spomína, že v susedstve starého kostola bol postavený nový, murovaný kostol. Kedy bol definitívne drevený kostol zborený, príp. rozobratý presne nevieme. Môžeme však predpokladať, že dva kostoly nestáli dlho paralelne vedľa seba.

       Lokalizácia kostolov je v tomto prípade obtiažna. Nemôžeme sa oprieť o žiadny hodnoverný údaj. Podľa tradície stál najstarší, v tom čase ešte evanjelický, kostol niekde v miestach, kde sa v súčasnosti nachádza záhrada Útulne  sv. Jozefa. Teda neďaleko dnešného kostola, z druhej strany cesty.

Môžeme sa len domnievať, že aj druhý drevený kostol stál niekde v bezprostrednej blízkosti staršieho.

       V roku 1728 sa spomína v Turzovke nový, murovaný kostolík, ktorý bol dokončený v roku 1729. Uzavrel tak vyše storočnú existenciu drevených kostolov v Turzovke.

Mgr. DRAHOMÍR VELIČKA